Hlavní obsah stránky

TÉMA: ČTVRTÁ PRŮMYSLOVÁ REVOLUCE A KNIHOVNY: Nové médiá, roboti, kyborgovia a… knižnice: Možné scenáre

ANDREA HRČKOVÁ andrea.hrckova@uniba.sk

Knižnice, tak ako každá súčasť informačnej spoločnosti, stoja na prahu štvrtej priemyselnej revolúcie. Kým pri tretej priemyselnej revolúcii sa zautomatizovali manuálne a opakované činnosti s využitím informačných technológií, pri štvrtej priemyselnej revolúcii sa predpokladá automatizácia aj nemanuálnej repetitívnej práce s využitím robotov a umelej inteligencie. V budúcnosti sa dokonca predpokladá splynutie technológií s fyzickými a biologickými systémami.

Tieto a ďalšie technológie ako internet vecí, autonómne vozidlá, drony, 3D tlačiarne, virtuálna a augmentovaná realita apod. nám môžu prácu, rohodovanie aj iné fungovanie vo svete uľahčiť. Temnou stránkou priemyselných revolúcií je zánik množstva pracovných miest.

Štvrtá priemyselná revolúcia v knižniciach

Počas štvrtej priemyselnej revolúcie sa ohrozenie týka aj kancelárskej práce, najmä zamestnaní, ktoré sú úzko špecializované a nevyžadujú na svoje vykonanie rozmanité spektrum schopností10. Predpokladá sa však, že tak ako tretia priemyselná revolúcia spôsobila popri zániku aj vznik množstva nových pracovných miest, inak tomu nebude ani po štvrtej priemyselnej revolúcii. V amerických knižniciach (napríklad Liberty University Jerry Falwell Library či University of Chicago Library) sa využívajú roboty na vyhľadávanie a presun dokumentov v skladoch. Vo Francúzsku zavedenie technológií do knižníc spôsobilo, že knihovníci sa môžu viac venovať používateľom. Niektoré druhy práce totiž vyžadujú inovatívnosť, ľudskosť, kreativitu, kolaboráciu a emociálnu inteligenciu, ktoré umelej inteligencii nie sú prirodzené, a bolo by finančne nákladné ich nahradiť.

Frey a Osbourn8 vo svojom výskume sledovali 702 zamestnaní a pravdepodobnosť ich automatizácie. V oblasti informačnej vedy a informatiky patria k zamestnaniam s najnižšou pravdepodobnosťou automatizácie počítačoví a informační výskumní vedci (2% pravdepodobnosť). Ku skupine s vyššou pravdepodobnosťou (21 %) sa už radí napríklad vývojár webových stránok. Knihovníci sa nachádzajú približne v strede rebríčka so 65% pravdepodobnosťou automatizácie práce. Medzi najohrozenejšie profesie patrí knižničný asistent, pracujúci v kancelárii, ktorého pravdepodobnosť nahradenia počítačom je až 95 %, a knižničný technik a rešeršér s pravdepodobnosťou 99 %. Oproti tomu manažér komunitných služieb (community service manager) a kurátor sa dostali pod jednopercentnú pravdepodobnosť náhrady a v rebríčku prekvapivo vedie v nenahraditeľnosti relaxačný špecialista. Tieto údaje len potvrdzujú potrebu transformácie knižníc na komunitné a kultúrne centrá.

Nové médiá v knižniciach

Ako spomína Bawden: Zameranie knižníc a informačných inštitúcií bude naďalej na dokumenty, ale budeme mať oveľa širšiu škálu dokumentov, vrátane pohlcujúcich zážitkov2. Už dnes môžeme v niektorých knižniciach (napríklad v Mestskej knižnici v nemeckom Kolíne) pozorovať prvé pokusy zavádzania virtuálnej reality. Virtuálna realita má veľký potenciál ako doplnok k vzdelávaniu napríklad pri predmetoch ako dejepis či zemepis, ale napríklad aj medicína či architektúra, kde si študenti môžu vyskúšať preberanú látku takmer ako na vlastnej koži. Virtuálna realita, takisto ako Xbox v knižniciach môže byť využiteľná aj pre spoločenské aktivity, keďže umožňuje vyskúšať množstvo hier. V Kolíne zaviedli dokonca aj kurzy tréningu mozgu pomocou virtuálnej reality, vhodné najmä pre starších používateľov. Nevýhodou virtuálnej reality vo verejných knižniciach sú zvýšené náklady na čistenie okuliarov (Testing Labs for New Technologies 2017).

Ďalšie technológie ako napríklad 3D tlačiarne môžu byť a sú súčasťou portfólia aj slovenských knižníc, napríklad v Centre vedecko-technických informácií v Bratislave (CVTI) alebo v Hornozemplínskej knižnici vo Vranove nad Topľou. V CVTI ponúkajú aj finančne nenáročné kurzy 3D tlače pre záujemcov z radov verejnosti.

Umelá inteligencia v knižniciach

Na rozdiel od nových médií ako virtuálna realita a 3D tlačiarne, ktoré menia používateľský zážitok zo služieb, transformuje umelá inteligencia spôsob práce knihovníkov.

Meško13 definuje umelú inteligenciu ako stroje, ktoré sú schopné napodobňovať rozmýšľanie človeka. Dôležitým aspektom umelej inteligencie je jej samostatná schopnosť získavať informácie, učiť sa, analyzovať a riešiť problémy. Dlhodobým cieľom umelej inteligencie je podľa O'Regana vytvoriť mysliace stroje, ktoré majú vedomie, slobodnú vôľu a dokážu byť etické14. Tento cieľ je zatiaľ iba teoretický, v súčasnosti sa vedci ešte ani nezhodujú na tom, čo vedomie presne je a kde sídli, teda či je viazané iba na mozog. To neznamená, že by roboti s umelou inteligenciou nevedeli vedomie simulovať tak, ako sú v súčasnosti schopné simulovať emócie.

Umelú inteligenciu je podľa Meška možné rozdeliť podľa úrovne inteligencie do troch kategórií: Artificial Narrow Intelligence (úzko špecializovaná umelá inteligencia), Artificial General Intelligence (všeobecná umelá inteligencia) a Artificial Super Intelligence (umelá superinteligencia).

Artificial Narrow Intelligence je typ umelej inteligencie, ktorá dokáže riešiť len konkrétnu úlohu a v tej je dokonca lepšia ako človek (napr. vyhrá nad človekom v šachu ako počítač Deep Blue). Rôznorodé komplexné úlohy však riešiť nedokáže. V súčasnosti ide o najvyužívanejší typ umelej inteligencie v priemysle a najmä ňou sa budeme v článku zaoberať.

Jednou z mnohých možných aplikácií úzko špecializovanej umelej inteligencie v oblasti knižničnej a informačnej vedy je oblasť vyhľadávania. Google ju už dnes využíva v oblasti informačného prieskumu pri zvyšovaní relevancie svojich výsledkov vyhľadávania. Systém učiacej sa umelej inteligencie RankBrain je súčasťou algoritmu Google a tiež tretím najdôležitejším (nie však jediným) faktorom umiestnenia webovej stránky vo výsledkoch vyhľadávania. Učí sa na informačnom správaní používateľov, spracúva rôznorodé aspekty webových stránok, ktoré by si mal vyhľadávač všímať pri zoraďovaní výsledkov. Využíva sa najmä pri interpretácii špecifických dotazov, a prispieva tak k rozloženiu výsledkov vyhľadávania. Výhodou je, že vidí spojitosti medzi zdanlivo nespojiteľnými komplexnými vyhľadávaniami a témami. V budúcnosti tak bude schopný ešte lepšie predikovať výsledky, ktoré by sa mohli páčiť konkrétnemu používateľovi. V súčasnosti pracuje RankBrain offline, vytvorené predikcie sú testované a do systému aplikované, až keď sa osvedčia17. V opačnom prípade by bolo veľmi zložité spätne opraviť chyby v rozhodnutiach umelej inteligencie. Stále je teda potrebná (a ešte dlho pravdepodobne bude) ľudská koordinácia činnosti umelej inteligencie.

Ďalšia možnosť uplatnenia umelej inteligencii sa javí v oblasti kategorizácie a klasifikácie, ktoré sú aktuálnou témou najmä z hľadiska problematiky veľkých dát. Organizácia článkov podľa tém vďaka metódam ako topic modelling, či analýza a vizualizácia veľkých dát o správaní používateľov – to sú oblasti, na ktoré sa umelá inteligencia využíva už dnes pri asistencii ľudskej práce. Vďaka umelým neurónovým sieťam sú a budú tieto technológie schopné rozoznať vzorce a klasifikovať a kategorizovať objekty, a to napríklad aj tak komplexné objekty ako napríklad obrázky. Model umelých neurónových sietí je inšpirovaný štruktúrou mozgu a skladá sa z vrstiev, ktoré medzi sebou komunikujú a učia sa z určitých vzorov, ktoré si vytvárajú na základe predchádzajúcich poznatkov a štatistiky4. Umelé neurónové siete sú podľa Castrounisa schopné paralelného prijímania, spracovania, generalizovania informácií aj adaptívneho učenia6.

Katalogizácia je jednou z najstarších knihovníckych zručností. Aj v tejto oblasti sa predpokladá automatizácia, keďže je založená na presne stanovených pravidlách. S nárastom informácií a vznikom rôznych typov dokumentov je však pomoc od umelej inteligencie viac než potrebná, človek nezvádne spracovať všetky informácie sám. S pomocou ontológií a dostatočnou databázou budú tieto technológie schopné rozumieť aj sémantike dokumentov, ako sa to začína prejavovať aj vo výsledkoch Google (Knowledge Graph).

Bibliroboty

Niektoré (najmä americké) knižnice už v súčasnosti experimentujú s aplikáciou robotov do knižníc. Ako príklad môže slúžiť Biblirobot, fungujúci v Longmont Public Library v Colorade od roku 2015 (viz foto na 2. s. obálky), ktorý slúži ako asistent pre deti trpiace autizmom, pričom im pomáha nadobúdať sociálne zručnosti a zapojiť sa do aktivít knižnice. Výskumy preukázali, že deti v autistickom spektre sa cítia menej ohrozované a odsudzované robotmi ako inými ľuďmi, preto je pre nich často jednoduchšie prijať pomoc a odporúčania od robotických asistentov ako od ľudských. Špecifikom Biblirobota je jeho vývoj v spolupráci s autistickými deťmi9.

V súčasnosti sa vyvíja už druhá generácia Biblirobotov, schopných prechádzať sa, transformovať text na hlasový výstup v angličtine, prehrávať hudbu a filmy a iné obrazové vstupy. Možno budeme raz svedkami robota – asistenta, obsahujúceho všeobecnú umelú inteligenciu. Artificial General Intelligence je typom umelej inteligencie, ktorá zvláda úlohy rovnako ako človek. Snahy v tejto oblasti sa prejavujú pri rôznych asistentoch v smartfónoch ako napríklad Siri alebo v počítači Watson. Najvzdialenejšou víziou je umelá superinteligencia (Artificial Super Intelligence), ktorá predstavuje najvyspelejší typ umelej inteligencie, presahujúcej schopnosti človeka. Bod v budúcnosti, kedy by malo vyrovnanie ľudskej a umelej inteligencie nastať, sa nazýva singularitou. Umelá inteligencia vtedy bude naďalej schopná rásť exponenciálne a duplikovať sa, a stane sa tak pre ľudstvo nepredvídateľná. Ray Kurzweil odhaduje rok singularity na rok 2045, odhady ostatných vedcov sa pohybujú v rozpätí -10 až +30 rokov15. Diskutuje sa, či v tomto prípade bude človek ako taký pre takúto inteligenciu ešte potrebný. Pri odpovedi na otázku bude záležať na samotných ľuďoch, ako sa k vývoju postavia. Jednou z možných ciest je aj kyborgizácia ľudí a transhumanizmus.

Transhumanizmus je filozofický a  futuristický koncept, ktorý sa venuje ľudskému vylepšovaniu a transformácii prostredníctvom technológií. Vďaka technológiám sa očakáva augmentácia ľudí v oblasti inteligencie, pamäte, ale aj v oblasti fyzického zdravia a sily12. Niektorí transhumanisti dokonca očakávajú dosahovanie neurčitej dĺžky života až nesmrteľnosti. Osoba, ktorej fyzikálne schopnosti sú rozšírené nad úroveň ľudských obmedzení mechanickými prvkami, sa nazýva kyborg (Oxford english dictionary 2017). Rôzni autori sa v definovaní pojmu kyborg líšia. Napríklad Rédei16 popisuje kyborga ako futuristické ľudské telo, v ktorom sú biologické štruktúry prispôsobené na prijatie štruktúr umelého charakteru. Pre týchto autorov sa tak kyborgami stávajú aj ľudia s protetickými končatinami alebo inými mechanickými časťami, nahrádzajúcimi poškodené zmysly alebo telesné orgány. Podľa iných autorov ako napríklad Bershidsky je teoreticky kyborgom už dnes každý moderný človek, keďže neoddeliteľnou súčasťou nášho života je smartfón. Ten funguje ako naša externá pamäť, nástroj komunikácie a okrem toho sa stáva stále osobnejší3.

Cieľom spájania biologických a mechanických prvkov je v súčasnosti náprava rôznych telesných nedostatkov. Diskutuje sa však aj o augmentácii vlastného tela o nové zmysly a schopnosti. To môže mať za následok zlepšenie schopnosti učiť sa a prispôsobovať sa novému prostrediu. Kyborgizácia sa v knižničnej a informačnej vede môže uplatniť najmä v oblasti interakcie mozog stroj (BMI). V súčasnosti sa takýto symbiotický systém pre vyhľadávanie informácií vyvíja v štyroch európskych krajinách pod názvom Mindsee. Na základe získaných implicitných informácií o kognitívnom stave používateľa podľa jeho fyziologických znakov (EEG, pohyb očí, veľkosť zrenice, potenie, výraz tváre) by mal dokázať vyhodnotiť relevanciu získaných informácií, ale aj zámer, pozornosť, kognitívny stav a informačné potreby jednotlivca1.

Quo vadis knižnice?

Možno povedať, že technológie sú a s najväčšou pravdepodobnosťou aj budú súčasťou nášho osobného aj pracovného života v stále vyššej miere. Z tohto dôvodu sa ich namiesto zbytočných obáv je potrebné naučiť používať a využívať ako pomoc a asistenciu – či už v práci knihovníka, alebo pre potreby rozšírenia ponuky služieb používateľom.

Podľa nášho výskumu pomocou delfskej metódy11 by však technológie nemali knižnice nahradiť a ani by nemali stáť v centre ich pozornosti. Centrom pozornosti knihovníka/informačného špecialistu majú byť aj naďalej ľudia, technológie im majú iba uľahčovať repetitívnu prácu ako napríklad katalogizáciu či radenie fondov. V oblasti práce s informáciami by ľudskí pracovníci mali byť pravdepodobne skôr manažérmi informačných systémov, pričom organizácia informácií bude stále pravdepodobne výsledkom spolupráce ľudí a technológií.

Knižnice by si podľa oslovených odborníkov mali aj v budúcnosti zachovať svoju komunitnú, kultúrnu a vzdelávaciu funkciu a plniť svoju dôležitú úlohu v slobodnej demokratickej spoločnosti. Prostredníctvom kurzov informačnej gramotnosti a iných aktivít by mali pomáhať používateľom odstraňovať informačnú priepasť, ktorá sa bude vplyvom technologických zmien iba prehlbovať. Keďže je možné, že na vyhľadávanie informácií nebude časom potrebný žiaden prostredník, knižnice by sa mali zamerať skôr na služby s pridanou hodnotou ako napríklad dopĺňanie práce učiteľa, vedca, vydavateľa či sociálneho pracovníka. Je otázne, nakoľko sa knižnice zachovajú v súčasnej kamennej a virtuálnej podobe. Každopádne, ako povedal Budd, budú „vedomosti, zručnosti a hodnoty formujúce základ našej profesie aplikovateľné v akejkoľvek organizácii5 a s nárastom informácií a informačnej priepasti potrebné stále viac. 

Štúdia vznikla čiastočne aj vďaka podpore VEGA 1/0066/15.

1. About Mindsee [online]. Helsinki: Department of Computer Science, 2013 [cit. 30. 10. 2017]. Dostupné na: http://mindsee.eu/about/.

2. BAWDEN, David. City University London, 2017. Emailová komunikácia.

3. BERSHIDSKY, Leonid. Got a Smartphone? You’re Probably a Cyborg [online]. In: Bloomberg View, 2014 [cit. 7. 10. 2017]. Dostupné na: https://www.bloombergview.com/articles/2014-09-08/got-a-smartphone-you-re-probably-a-cyborg.

4. BHATT, Ashutosh Kumar, Durgesh PANT a Richa SINGH. An analysis of the performance of Artificial Neural Network technique for apple classification. In: AI & SOCIETY. 2014, roč. 29, č. 1, s. 103–111. ISSN 0951-5666, 1435-5655.

5. BUDD, John M. University v Missouri, 2017. Emailová komunikácia.

6. CASTROUNIS, Alex. Artificial Intelligence, Deep Learning, and Neural Networks Explained [online]. In: InnoArchiTech, 2016 [cit. 16. 10. 2017]. Dostupné na: http://www.innoarchitech.com/artificial-intelligence-deep-learning-neural-networks-explained/.

7. Cyborg [online]. In: Oxford English Dictionary. Oxford: Oxford University Press, 2017 [cit. 30. 10. 2017]. Dostupné na: https://en.oxforddictionaries.com/definition/cyborg.

8. FREY, Carl Benedikt a Michael A. OSBORNE. The future of employment: how susceptible are jobs to computerisation? [online]. In: Technological Forecasting and Social Change. 2017, roč. 114 [cit. 16.10. 2017]. Dostupné na: http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0040162516302244.

9. Get to know the Biblis [online]. City of Longmont Colorado, 2015 [cit. 30. 10. 2017]. Dostupné na: https://longmontcolorado.gov/departments/departments-e-m/library/just-for-children/bibli-the-library-robot.

10. HARARI, Yuval Noah. The rise of the useless class [online]. In: Ted, 2017 [cit. 3. 10. 2017]. Dostupné na: http://ideas.ted.com/the-rise-of-the-useless-class/.

11. HRČKOVÁ, A. Knihovníctvo po 4. priemyselnej revolúcii: odhadovanie budúcnosti pomocou delfskej metódy. In: Infos. Stará Lesná: SSKK, 2017. V tlači.

12. KLINEC, Ivan. Transhumanizmus – filozofia človeka pre 21. storočie [online]. In: Sme, 2015 [cit. 04. 10. 2017]. Dostupné na: https://klinec.blog.sme.sk/c/386396/transhumanizmus-filozofia-cloveka-pre-21-storocie.html.

13. MEŠKO, Michal. Zápisky z budúcnosti 2: umelá inteligencia [online]. In: Denník N [cit. 15. 10. 2017]. Dostupné na: https://dennikn.sk/blog/zapisky-z-buducnosti-2-umela-inteligencia/.

14. O’REGAN, Gerard. A Brief History of Computing [online]. 2. vyd. London: Springer London, 2012 [cit. 5. 10. 2017]. DOI: 10.1007/978-1-4471-2359-0. ISBN 978-1-4471-2358-3. Dostupné na: http://link.springer.com/10.1007/978-1-4471-2359-0.

15. PIKUS, M. Singularita [online]. 2016 [cit. 30. 10. 2017]. Dostupné na: http://blog.hysteria.sk/singularita/.

16. RÉDEI, George. Encyclopedia of genetics, genomics, proteomics, and informatics. 3 vyd. New York: Springer, 2008. ISBN 9781402067532. Dostupné na: https://link.springer.com/referencework/10.1007/978-1-4020-6754-9.

17. SULLIVAN, D. All about the Google RankBrain algorithm [online]. In: SearchEngineLand, 2016 [cit. 30. 10. 2017]. Dostupné na: https://searchengineland.com/faq-all-about-the-new-google-rankbrain-algorithm-234440.

18. Testing Labs for New Technologies [online]. Goethe institut, 2017 [cit. 30. 10. 2017]. Dostupné na: https://www.goethe.de/en/kul/bib/20871813.html.